Túžba človeka po lietaní sa naplnila
zostrojením prvého použiteľného lietadla začiatkom minulého storočia.
Ľudia sa však neuspokojili a chceli zostrojiť lietadlo, ktoré by mohlo
štartovať aj pristávať kolmo na zem. Pomenovali ho helikoptéra -
vrtuľník. Trvalo ešte takmer 40 rokov, kým bol postavený prvý prakticky
použiteľný vrtuľník, ale prvý úspešný krok ktomu spravil francúzsky
obchodník s bicyklami Paul Cornu už 13. novembra 1907 - pred 95 rokmi.
Keď
sa v roku 1903 bratom Wrightovcom z USA podarilo ako prvým na svete
zdvihnúť do vzduchu prístroj ťažší ako vzduch, zachvátilo svet letecké
nadšenie. Európa si uvedomila náskok Ameriky a chcela ho dohnať.
Pokúsil
sa o to aj bohatý Francúz írskeho pôvodu Earnest Archdeacon. Bol
leteckým nadšencom a chcel, aby sa Francúzsko stalo svetovou leteckou
veľmocou. Archdeacon spolu s ďalším úspešným podnikateľom Henrym
Deutschom vypísal na tie časy astronomickú odmenu 50-tisíc frankov.
Určená bola pre toho, kto ako prvý prekoná súvislým letom na lietadle
vzdialenosť väčšiu ako jeden kilometer.
V roku 1905 došla z
Ameriky šokujúca správa, že sa bratom Wrightovcom podarilo preletieť
ohromujúcu vzdialenosť 39 kilometrov. Víťaz súťaže sa zdal jasný, ale
Archdeacon odmietol správe uveriť a adresoval Wrightovcom otvorený
list. Oznámil im v ňom vypísanie odmeny a vyzval ich, „aby si spravili
krátky výlet do Francúzska a vyzdvihli si túto malú cenu“. Bratia však
dali prednosť predaju svojich lietadiel v Amerike a ochrane svojho
patentu. Na výzvu nikdy nereagovali. Otvoril sa tak priestor pre zatiaľ
menej úspešných konštruktérov z Európy.
Do stavby rôznych
lietajúcich strojov sa pustilo množstvo nadšencov. Často bol ich
jediným predpokladom dostatok odvahy. Jedným z nich bol Paul Cornu,
francúzsky mechanik, ktorý vlastnil dielňu na výrobu bicyklov v
Lisieux, meste na severozápade Francúzska. Osvojil si myšlienku, s
ktorou prišiel pred viac ako 500 rokmi geniálny Leonardo da Vinci. Ten
vo svojich náčrtoch nakreslil lietajúci stroj, ktorý mal štartovať a
pristávať kolmo na zem.
História a vrtuľníka
24. 12. 2007
Cornu patril medzi tých, ktorí mali odvahu a nápad, ale chýbali im peniaze. Rok po Wrightovcoch úspešne vyskúšal 14-kilogramový model vrtuľníka. Cítil, že má šancu vypísanú odmenu získať. Stavbu skutočného vrtuľníka musel financovať s pomocou 125 priateľov. Každý mu poskytol 100 frankov, čo bolo v tých časoch veľa peňazí.
V auguste 1907 bola stavba ukončená.
Pred zvedavcami stál stroj, ktorý dokazoval, že ho postavil človek, ktorý sa živil výrobou a predajom bicyklov. Vrtuľník stál na štyroch kolesách z bicykla. Poháňali ho dva rotory. Ich listy pripomínali skôr krídla hmyzu a usadené boli na niečom, čo tiež pripomínalo veľké koleso bicykla. Zvyšok stroja bol kombináciou oceľových rúrok a drôtených výpletov, ktoré mu mali dať dostatočnú pevnosť. Stroj poháňal motor s poetickým názvom Antoinette.
Cornu sa spočiatku neodvážil riadiť svoj výtvor. Na sedačke pilota ho pri prvých pokusoch zastúpilo takmer 60-kilogramové vrece piesku. Deň, v ktorý sa Francúz zapísal do histórie, prišiel 13. novembra 1907. Vtedy sa vrtuľníku podarilo vzniesť do výšky 30 centimetrov a vydržal tam asi 20 sekúnd. O niekoľko dní „lietajúci bicykel“ - tak ho opísala vtedajšia tlač - údajne absolvoval niekoľkominútový let v malej výške. „Lietadlo sa odlepilo od zeme všetkými štyrmi kolesami,“ opísal let Cornu. Toto jeho tvrdenie však nebolo fotograficky dokázané.
Ranou pre Cornuove ambície bola správa z januára nasledujúceho roku. Odmenu 50-tisíc frankov vyhral iný Francúz - legendárny Henry Farman. Ten zostrojil lietadlo s pevným krídlom a preletel s ním určenú vzdialenosť. Cornu potom svoje pokusy ukončil. Trvalo ešte takmer 40 rokov, kým sa stal vrtuľník prakticky využiteľným, ale o tom, že Cornu zostrojil prvý vrtuľník, dnes pochybuje málokto.
Od tých čias sa vrtuľníky uplatnili v doprave, záchranných systémoch či na stavbách. Ako po väčšine vynálezov, aj po tomto s radosťou siahli vojaci. Málo ľudí vie, že vrtuľníky začali aj spojenecké nálety na Irak vo vojne v Perzskom zálive. Niekoľko amerických bojových vrtuľníkov Apache zničilo predsunuté rádiolokátory irackej obrany a tým ju oslepilo. Cesta bola otvorená. Či si však Cornu predstavoval takéto využitie svojho vynálezu, je otázne.
